Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote 30. septembra 2017 ukončuje turistickú sezónu. Počas septembrových víkendov je múzeum otvorené od 9.00 do 17.00 hod.. Posledným víkendovým dňom, kedy bude múzeum otvorené je sobota 30. septembra. Návštevníkom ponúka prehliadku stálych expozícií a výstav s atraktívnym a zaujímavým obsahom.
Múzeum sa zapojilo do osláv „Dni európskeho kultúrneho dedičstva na Slovensku“ (1. – 30. september 2017). Pri tejto príležitosti si múzeum 6. septembra 2017 v Trnave prevezme Výročnú cenu revue Pamiatky a múzea za rok 2016 za akvizíciu zbierky potápačskej techniky, ktorú začiatkom roka 2017 predstavila aj v rámci výstavy.
Naj… zo zbierok Gemersko-malohontského múzea
- Dátum: 14. 9. – 30. 11. 2017
- Vernisáž výstavy: 14. 9. 2017 o 15.00 hod.
Výstava je venovaná 135. výročiu založenia múzea, ktoré svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882 a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Slávnostná vernisáž výstavy bude zahájená harfovým koncertom v podaní harfistky Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu – Adriany Antalovej.
Úvod výstavy bude venovaný histórii múzea od jeho založenia v roku 1882. Na výstave bude prezentovaných viac ako 60 zbierkových predmetov z odborov prírodné vedy, archeológia, história, etnológia, dejiny umenia a historický knižničný fond. Návštevník si bude môcť prehliadnuť najťažší zbierkový predmet, najmenší zbierkový predmet, najstarší zbierkový predmet, najväčšiu, najmenšiu a najstaršiu hlinenú nádobu, najstarší zbierkový predmet zhotovený ľudskou rukou, najstaršiu textíliu, najznámejšiu westernovú pušku, najfarebnejšie taniere, najstaršie zaevidované zbierkové predmety, najväčší a najmenší obraz, najväčšiu, najmenšiu a najhrubšiu knihu a pod. Prezentované budú aj najnovšie akvizície zbierkových predmetov z jednotlivých fondov, ako aj najnovšie reštaurované zbierkové predmety z fondu história umenia.
Policajné symboly zo sveta. Zo zbierky Dr. Lászla Szilasa z Ostrihomu.
Dátum: 10. 8. – 31. 10. 2017
Autorom výstavy j e Lászlo Szilas z Ostrihomu, súkromný zberateľ, ktorý sa zbieraniu policajných symbolov venuje už 25 rokov. Vo svojej zbierke vlastní nášivky na rukávy, odznaky, čiapky, ocenenia, medaily, ale aj celé uniformy zo 127 štátov sveta. V jeho zbierke Sú zastúpené symboly a policajné uniformy nielen z Európy, ale aj exotických krajín, akými sú Thajsko, Nepál, Mexiko, Alžírsko, Omán, Peru, Thajsko, Oceánia, Holandské Antily či ostrov Tuvalu v Tichom oceáne. Najpočetnejšie sú zastúpené výložky na rukávoch, ktorých eviduje 1 353 kusov. Nasleduje 70 čiapok a vyše 40 rovnošiat. Jeho zbierka sa viaže k štátnej, pohraničnej a obecnej polícii i colnej správe.
„Malenkij robot“ (1945 – 1949). V zajatí sovietskych lágrov.
- Výstava predĺžená do 31. 10. 2017
Autorom výstavy je Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice, ktorý k téme realizoval rozsiahly výskum a osobne navštívil miesta bývalých zajateckých táborov na území dnešnej Ukrajiny. Koniec druhej svetovej vojny (1939 – 1945) a príchod Červenej armády na územie dnešného Slovenska pre mnohých neznamenal oslobodenie. Sovietski vojaci odvliekli civilných občanov nemeckého a tiež aj maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho Zväzu na tzv. „malenkij robot“, t.j. na malú robotu. No mnohí sa domov už nikdy nevrátili… Prostredníctvom výstavy návštevníci získajú informácie o živote v lágroch a o osobných príbehoch niektorých účastníkov z okolia Rimavskej Soboty.
Predmet mesiaca – Relikvia blahoslavenej Zdenky Schelingovej
Zdenka Schelingová bola slovenská rehoľníčka a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Už ako 15ročná nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy sa stala profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v nemocniciach v Bratislave a v Humennom. 28. januára 1943 zložila sestra Zdenka svoje večné sľuby a tak sa navždy zasvätila Bohu. V období komunistického prenasledovania (po februári 1948) sestra Zdenka podstúpila prenasledovanie, nespravodlivé odsúdenie a smrť, pretože vedome pomáhala kňazom. Za tieto počiny bola v roku 1952 zatknutá, kruto mučená a 17. júna 1952 odsúdená za velezradu. Po procese bola premiestnená do väznice v Rimavskej Sobote, tu bola väznená až do apríla 1953 v budove dnešného psychiatrickoneurologického oddelenia. Tu jej bola v roku 2004 odhalená aj pamätná tabuľa. Kruté väzenské podmienky sa podpísali na jej zdraví. 31. júla 1955 sestra Zdenka zomrela. V roku 1970 bola zbavená obžaloby, rehabilitovaná a v roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Relikviu Zdenky Schelingovej zapožičala Rímskokatolícka cirkev Rimavská Sobota.
Stála vlastivedná expozícia
Expozícia prezentuje prírodné a kultúrne dedičstvo regiónov Gemer a Malohont. Vystavené sú predmety z oblasti paleontológie, geológie, zoológie, archeológie, histórie, etnografie a výtvarného umenia – napr. nálezy kostí mastodonta, tapíra či nosorožca z paleontologickej lokality Kostná dolina pri obci Hajnáčka, pestrá kolekcia dermoplastických preparátov živočíchov, vzácne archeologické nálezy zo Včeliniec, Hodejova, Tornale i samotnej Rimavskej Soboty, zbierky dokumentujúce obdobie tureckých vpádov a stavovských povstaní, ukážky cechovej a kameninovej výroby a historického nábytku, ukážky ľudového bývania a odievania, výrobkov remeselníkov (hrnčiari, brdári, rezbári…) či umelecké diela zachytávajúce významné osobnosti a miesta Uhorska a regiónu Gemer-Malohont. Vzácnosťou je múmia egyptskej ženy z obdobia 1087 – 664 pred Kristom a vajce najväčšieho nelietajúceho vtáka žijúceho na Madagaskare vurona obrieho, ktorý vyhynul v 17. storočí. Prostredníctvom zvukového panelu si vypočujete žaby, cicavce a najrôznejšie druhy vtákov.
Expozícia Protifašistický odboj a SNP v Gemeri-Malohonte
Moderne koncipovaná expozícia ponúka komplexný pohľad na problematiku protifašistického odboja a Slovenského národného povstania v regióne. Prostredníctvom trojrozmerných predmetov, fotografického materiálu i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie a dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž či nemecká okupácia.
