Lesnícky náučný chodník Zvernica Teplý Vrch

Náučný chodník sa rozprestiera na juhovýchodnom výbežku úpätia Slovenského rudohoria na ploche s výmerou 956,50 ha a dĺžkou 2,950 km medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh.
Tvorí ho osem stanovíšť, ktoré návštevníka informujú o histórii chovu muflonej a danielej zvery, flóre a faune v tejto najstaršej zvernici na Slovensku. História tejto Zvernice siaha až do čias Filipa Coburga.

Práve podľa jeho manželky je pomenovaná chata Lujza, ktorá je zároveň začiatkom aj koncom náučného chodníka pod názvom Lujza park.

Druhým stanovišťom je Danielia zver. Danielia zver sem bola privezená zo Stredomoria a Juhozápadnej Ázie. Jej parožie je dodnes cennou trofejou.

Tretím stanovišťom je hrad Blh. Hrad prešiel vlastníctvom viacerých pánov. Medzi najznámejších patrili: Séčiovci a Vešeléniovci. Po odhalení Vešeléniovského povstania v roku 1677 bola pevnosť zbúraná.

Štvrté stanovište má názov Čierna obora, nazývané je tiež ako Diviačia záhrada. Čierna obora je situovaná pod zrúcaninami hradu Blh a bola zriadená na chov diviačej zveri. Neskôr v roku 1830 sa ku chovu diviačej pridala aj danielia zver. V roku 1910 sa do chovu zaradila aj vzácna biela jelenia zver.

Piatim stanovišťom v rámci chodníka je Muflónia zver. Jej časť o výmere 123,50 ha bola vyčlenená na chov kvalitnej muflonej zveri.

Šieste stanovište nesie názov Lapák. V tomto historickom poľovníckom zariadení odchytávali diviačiu zver, ktorú v Lapáku chovali a následne počas poľovačiek vypúšťali pre lovcov. Lapák mal viacero častí, kde osobitne chovali diviaky/kance, diviačice a diviačatá.

Ostatná poľovná zver je siedmym stanovišťom. Stanovište oboznámi návštevníka s našou najznámejšou poľovnou zverou: srnec lesný, jeleň lesný, zajac poľný, bažant poľovný.
Posledné stanovište je Fauna a flóra.

Návšteva Náučného chodníka Zvernica Teplý Vrch je možná, len so súhlasom majiteľa a v dohodnutom termíne. V zimných mesiacoch chodník nie je verejnosti prístupný.