Pri sútoku riek Rimava a Rimavica sa rozvinula obec Rimavská Baňa, ktorá patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Spomína sa v listine z roku 1136 pod názvom Baňa. Dominantou tejto obce je na návrší stojaci neskororománsky evanjelický kostol, pochádzajúci z konca 13. storočia. Je jedným z najkrajších v Rimavskosobotskom okrese.
- Kraj: Banskobystrický
- Okres: Rimavská Sobota
- Región: Malohont
- Obec: Rimavská Baňa
- Patrocínium: nedochovalo sa, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a.v.
- Vznik: okolo roku 1300
- Poloha: v opevnenom areáli vo vyvýšenej polohe nad obcou
- Stručný popis: románsko-gotický jednoloďový kostolík s polygonálnym presbytériom, východnou pristavanou vežou a severnou sakristiou
Kostol postavili niekedy okolo roku 1300. Išlo o jednolodie so zrejme kvadratickou svätyňou zaklenutou rebrovou klenbou. Okolo roku 1415, keď patronátny vzťah ku kostolu získal Stibor zo Stiboríc ml. ženbou (r. 1413) s Dorotou z rodu Sechényiovcov, ktorý boli vlastníkmi Rimavskej Bane, došlo k prestavbe objektu. Najvýraznejšie sa dotkla svätyne, ktorá bola predĺžená do podoby polygónu a novo zaklenutá. Došlo takisto k zvýšeniu dlažby v jej interiéri. Do tohto obdobia možno datovať aj portál do jednoduchej sakristie štvorcového pôdorysu a taktiež freskovú výzdobu svätyne. Okolo roku 1500 došlo k zväčšeniu kapacity kostola predĺžením lode západným smerom. S tým súviselo zamurovanie pôvodného južného vstupu a vytvorenie dvoch nových portálov na južnej a západnej strane lode. Zmenou prešli aj okná. Z tohto obdobia pochádzajú zrejme aj nástenné maľby na južnej fasáde lode.
Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí si najmä interiér upravili pre vlastné potreby. Išlo najmä o postavenie drevenej tribúny pri západnej (v roku 1670) a neskôr i južnej a severnej stene (v roku 1726). S tým súvisí aj prerazenie menších okien v prízemí lode. V druhej polovici 17. storočia dostali aj vonkajšie fasády renesančnú úpravu v podobe nárožného kvádrovania. Maľovaný drevený kazetový strop v lodi sa datuje do roku 1783. V tom istom roku sa taktiež významne zmenila silueta kostolíka, keď z východnej strany pristavali k presbytériu vežu – zvonicu. Dnešný vzhľad nadobudol objekt pri prestavbe v roku 1906, kedy dostala veža novú strechu.
V roku 2010 sa uskutočnil výskum exteriérových fasád a v roku 2012 menší archeologický výskum pri severnej sakristii.
Zaujímavosti
- Z prvej stavebnej etapy sa zachovali južná a severná stena lode, víťazný oblúk a časť južnej a severnej steny svätyne so zvyškami pätiek pôvodnej klenby. Z detailov ide predovšetkým o podstrešný oblúčikový vlys na južnej a severnej (dokázaný sondou) stene lode a severozápadné nárožie odkryté na severnej fasáde lode. Z obdobia výstavby kostola pochádza aj horná časť (kupa) kamennej krstiteľnice.
- Svorník klenby svätyne nesie erb Stibora zo Stiboríc ml., ktorý sa pred rokom 1413 oženil s Dorotou z rodu Sechényiovcov.
- V kostole sa zachovali tri gotické portály – do sakristie (okolo roku 1415) a južný i západný portál do lode (okolo r. 1500)
- Na južnej exteriérovej stene lode sa zachovali zvyšky monumentálnych malieb zobrazujúcich Pannu Máriu Ochrankyňu, archanjela Michala a sv. Krištofa.
- V lodi, na severnej stene, sa zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy. Fresku namaľovali niekedy okolo roku 1370. Pod ňou, sčasti zakryté tribúnou, sa nachádzajú tri zrejme votívne obrazy z len o niečo mladšieho obdobia. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Ešte v stredoveku bola táto freska premaľovaná a doplnená nápisom Salvator Mundi. Vedľajší obraz predstavuje zrejme sv. Alžbetu Uhorskú alebo sv. Helenu.
- V presbytériu sa zachovali na severnej stene výjavy Posledného súdu, na východnej strane víťazného oblúka sa nachádzajú v pomerne dobrom stave fresky sv. Juraja zápasiaceho s drakom (ľavá strana) a sv. Barbory (pravá strana). Maľby v presbytériu odkryli až v polovici 50. rokov 20. storočia.
- Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny aj drevené vyrezávané trojmiestne stallum (z roku 1695), oltár (r. 1745) a kazateľnica (r. 1747).
Prístup: Areál kostola je uzavretý. Návštevu kostola je nutné dohodnúť si minimálne týždeň vopred: ThDr. Janka Miháliková + 421 950 469 052.
ZDROJ:
